Tak aj ja som sa rozhodla vyjsť s kožou na trh (či ako sa to hovorí) a unášaná na krídlach snov sem posielam túto moju maličkosť.
S pozdravom
Dorka Jeseňská
Název: Padajúca hviezda
Autorka: Dorka Jeseňská
Padajúca hviezda
Zdravím milí zvedavci,
poviem vám príbeh pravdivý.
Príbeh, ktorí odohral sa
v časoch deda môjho deda.
V týchto dobách pastieri mladí,
z paše stáda svoje viedli.
Viedli ich cez hory, doly,
keď objavil sa obraz jasný.
Oblohu svetlo preťalo
hviezdu na zem poslalo.
Poslali ju ako dar od Boha,
"Drahý to kameň!"
Pastieri potešili sa.
Aké to však prekvapenie bolo,
keď na jej mieste kameňa nebolo.
Našli tam len malú kôpku,
dieťatko nahlas zaplakalo.
O osemnásť rokov neskôr,
keď z dievčatka, ženy bolo,
na povel svoju ruku zdvihla,
ňou sa riadila celá armáda.
Odvážna do dievčina bola,
i so smrťou si potykala.
Čierne vlasy tmavšie ako noc
jantárové oči zračili hrdosť.
Hviezda krásna, kráľovná
celý svet sa jej klaňal.
Jediný to čarodejník
pohŕdal ňou, i jej ľuďmi.
Na bojisku sa oni stretli,
meče svoje v bitke pretli.
Zabiť čarodejníka márna snaha,
len obeta by kúzla jeho prelomila.
Hlavu svoju hrdo zdvihla
do pekiel horúcich ho poslala.
Prišla o život i krásna deva
zem sa do smútku odela.
Prišla o život jej dcéra
hviezda krásna na nebi žiarila.
Svet do ktorého odjakživa patrila
ako hrdinku ju privítal.
Hviezda krásna zažiarila,
dala nám ten najväčší dar.
Ukázala nám čo je to obeta,
obetovala sa za ľudí,
ktorých mala rada.
poviem vám príbeh pravdivý.
Príbeh, ktorí odohral sa
v časoch deda môjho deda.
V týchto dobách pastieri mladí,
z paše stáda svoje viedli.
Viedli ich cez hory, doly,
keď objavil sa obraz jasný.
Oblohu svetlo preťalo
hviezdu na zem poslalo.
Poslali ju ako dar od Boha,
"Drahý to kameň!"
Pastieri potešili sa.
Aké to však prekvapenie bolo,
keď na jej mieste kameňa nebolo.
Našli tam len malú kôpku,
dieťatko nahlas zaplakalo.
O osemnásť rokov neskôr,
keď z dievčatka, ženy bolo,
na povel svoju ruku zdvihla,
ňou sa riadila celá armáda.
Odvážna do dievčina bola,
i so smrťou si potykala.
Čierne vlasy tmavšie ako noc
jantárové oči zračili hrdosť.
Hviezda krásna, kráľovná
celý svet sa jej klaňal.
Jediný to čarodejník
pohŕdal ňou, i jej ľuďmi.
Na bojisku sa oni stretli,
meče svoje v bitke pretli.
Zabiť čarodejníka márna snaha,
len obeta by kúzla jeho prelomila.
Hlavu svoju hrdo zdvihla
do pekiel horúcich ho poslala.
Prišla o život i krásna deva
zem sa do smútku odela.
Prišla o život jej dcéra
hviezda krásna na nebi žiarila.
Svet do ktorého odjakživa patrila
ako hrdinku ju privítal.
Hviezda krásna zažiarila,
dala nám ten najväčší dar.
Ukázala nám čo je to obeta,
obetovala sa za ľudí,
ktorých mala rada.
Zaujalo vás toto dílko? Chcete se nám představit nebo poslat něco z vlastní tvorby na ukázku?
Principia je tu jen pro vás. Více informací a již zveřejněných prací najdete ZDE.
Žádné komentáře:
Okomentovat